Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


1933 – prejav v rozprave o štátnom rozpočte na rok 1933

 

„Triedny boj vedúci prv k boju všetkých proti všetkým vyvolal si, ako kedysi krajný liberalizmus vyvolal socializmus, teror fašistický a komunistický, v ktorých ani jeden nie je v stave prírode ľudskej primeraný systém inaugurovať.“

 

„Ako český národ nevie byť podnožkou druhému, ako si bráni český národ každú piaď zeme svojej, ako si osobuje pre seba a svojich synov každé miesto vo verejnom živote, učíme sa to my od vás, od pražskej politiky a sme touto politikou vedení za autonómiu dotiaľ, kým ju nevydobyjeme.“

 

 

1933 – prejav na VI. zjazde HSĽS v Žiline

 

   „Pre národ svoj zabezpečiť chceme vrchol jeho vývinu a i podmienky jeho života, štátnu suverenitu. Ako na počet malý národ sme si toho vedomí, že len spolu s iným národom v slavianskej solidarite spojení môžeme uplatniť svoju štátnu suverenitu, preto je prirodzeným zväzkom republika Čechov a Slovákov za účelom reprezentácie štátnej suverenity dvoch na seba odkázaných slavianskych národov. Nie je našou vinou, že táto slavianska solidarita sa vo vnútornom živote republiky Č.-sl. neuplatňuje takým spôsobom, ako by bolo v záujme oboch potrebné a uspokojujúce.

   V národnej svojej samobytnosti sme zaznávaní, ba ohrozovaní. Popiera sa nám írečitosť reči a práva jej v štátnom živote, vnucovaním marxistických a pokrokárskych zámerov do prvkov výchovy a výučby útočí sa na našu kresťanskosť, ktorá je nám etnografickou známkou. Umenšuje sa nám národný majetok, aby sme sa stali bezmocnými a tak aby sme bez odporu zapadli čo integrujúca čiastka národa českého. Živý nacionalizmus je tu jedinou záchranou národa slovenského, preto aktivizmus prebúdzania nacionalizmu slovenského nech je našou úlohou, predovšetkým smerom k jestvovaniu slavianskej solidarity doma a rozšírením tejže na najbližších Slavianov, aby sme si uvedomili, že nie sme na svete natoľko izolovaní, že by sme sa museli vydať na milosť a nemilosť neuznávajúcemu nás bratovi.“  

 

„Národ, keď nájde sám seba, žiť bude!“

 

„Udržovanie nerovnomerných tarifných sadzieb železničných, rozličných poplatkových predpisov, neuverejňovaním štátnych dodávok, zakrývané privilegizovanie historických zemí, dľa ľubovôle ustálovaný kľúč na participovaní Slovenska z fondu prídelového, elektrizačného, cestného a vodohospodárskeho, odliv slovenského kapitálu do mocenských kruhov českých v Ústrednej sociálnej poisťovni, vo Všeobenom penzijnom ústave a Poštovej sporiteľni, nadŕžanie českému živlu pri prepožičiavaní úradníckych miest štátnych a verejnoprávnych, nepomerná vysťahovalecká kvóta Slovenska na jednej strane a úradne stabilizovaný vyšší úrokomer pre Slovensko než pre historické zeme, sú hroznými príznakmi nie depresie, nie priechodnej krízy, lež hospodárskeho vykrvácania Slovenska.“

 

„Z národného hospodárstva slovenského nesmie žiť nikto a nič, čo nie je slovenské.“

 

 

1933 – prejav J. Tisu na autonomistickej manifestácii a slávnosti Orla v Novom Meste nad Váhom

 

Starali ste sa od viac sto rokov o hory, role, hnoj, dobytok a čo ste si vystarali bez národného povedomia pre národný život? 15 rokov žijeme v tom povedomí, že sme štátotvorní. 15 rokov uplynulo a ja sa musím pýtať to isté s Hurbanom. Starali ste sa o hory a role. Hovorili vám: Toto všetko bude vaše a tým slovom „ber!“ vzbudzovali u vás pažravosť. Vymeriavali vám role. Dávali vám ich ako Žid na jarmku, za krajciar a ešte lacnejšie, len keď im sľúbite, že budete s nimi držať. Dávali vám umelé hnojivá, vzorky dobytka a tým vás trhaliStavali otca proti synovi. Hovorili vám: čo ža po národe, z národa nežiješ! Dnes sa však pýtam: osožili vám tieto agrárne vymoženosti, družstvá, subvencie? Týmto vás práve ožobračili.“

 

 

1933 – prejav na Pribinovských oslavách v Nitre

 

„Ľudová strana je dnes celým národom slovenským, ona národ reprezentuje a každá smeť, ktorá by chcela náš národ pošpiniť, bude zo Slovenska odstránená.“

 

„Nacionalizmus je ten novodobý princíp politický, ktorý sústreďuje všetky hybné sily k uplatneniu sa a k všemožnému rozvoju každého národa. K tomuto menu sa pripájajú tie skvelé výkony novej doby na poli netušeného rozkvitu jednotlivých národov, ovenčeného heroickým obetovaním sa jednotlivcov za slávu a česť svojho národa.“

 

„Tento nacionalizmus miluje svoje bez toho, žeby nenávidel iné, tento nacionalizmus buduje svoje bez toho, žeby rúcal cudzie, posilňuje svoje bez toho, žeby rozkladal celok.“

 

„Na prvý pohľad sa zdá, akoby katolicizmus a nacionalizmus znamenali dva protivné póly, medzi ktorými niet vyrovnania, ani stretnutia. A predsa: nacionalizmus v katolicizme nachádza kulminačný bod svojho zušľachtenia a tak i zúrodnenia.

   Katolicizmus je súhrn článkov vieroučných a zákonov mravných, ktoré sú ľuďom všetkých čias bez rozdielu veku, pôvodu a povolania hlásané cirkvou, Bohom založenou a prijatie ktorých je vo svedomí všetkých nás záväzné.

   Oproti tomuto nacionalizmus je súhrn myšlienok, citov a snáh, ktoré v niektorom Bohom stvorenom národe žijú, ktoré sa zakladajú na určitej krajine, na určitých dejinách, na zvláštnych telesných i duševných vlastnostiach, na určitých spoločenských formách a zariadeniach.

   Katolicizmus je teda univerzalita, ktorá zahrňuje svet, ľudstvo a cirkev ako formu. Nacionalizmus je partikularizmus, lebo obmedzuje sa na vlasť oproti svetu, zreteľ má na národ oproti ľudstvu a racuje so štátom ao formou.

   Či sú teda katolicizmus a nacionalizmus protivnými pólmi? Tvrdíme a hlásame, že nie. Či možno teda takto položiť otázku: katolicizmus alebo nacionalizmus? Popierame to čo najdôraznejšie. Či patria teda tieto dva pochopy jeden k druhému? Tvrdíme a hlásame: áno, lebo pôvodcom obidvoch je sám Boh.

   Boh stvoril svet v jeho jednotnej spolupatričnosti a v jeho rozmanitej rozčlenenosti, Boh stvoril i ľudstvo jednotné, ale rozčlenené na rozmanité rasy, zakladajúce sa na rozličnom podklade klimatickom, biologickom, psychologickom, etnografickom. Rozmanité úseky sveta sú dielom Božím a menujú sa krajinami, rozličné rasy sa menujú národmi a sú tiež dielom Božím, následkom toho ako záujem o celok, označený univerzalizmom, je úmyslom Božím, nie menej slobodno hodnotiť záujem o  čiastku etnografickú, o národ, ktorý záujem menujeme nacionalizmom.“

 

„Ako jednotlivec spravujúci sa podľa noriem náboženstva vyznačí sa väčšmi než iný životom čistým, česťou a statočnosťou, pravdoslovnosťou vo svojich prejavoch a obetavou láskou k blížnemu, podobne i štát, vedený zásadami náboženstva, chrániť bude väčšmi ako iný akýchkoľvek prechmatov v živote vnútornom i zahraničnom, usmerňovať bude svoje nároky a požiadavky podľa všeobecného dobra svojich občanov, spravodlivý a mierny bude v uvaľovaní ťarchy a nestranný v poskytovaní výhod.“

 

 

1933 – prejav o pribinovských oslavách

 

„Apelujeme na vás bratia Česi, s ktorými nás osud spojil v jednom štáte: Zadržte! Nedajte sa zaslepiť. Voľte si cestu spravodlivosti, bratského uznania a úprimného spolunažívania. Cestou k duši slovenského ľudu je porozumenie pre jeho náboženské, hospodárske, kultúrne a sociálne potreby. Na vašom porozumení sa zvrtne osud nášho spoločného štátu.“

 

 

1933 – prejav v rozprave o štátnom rozpočte na rok 1934

 

„Lebo že je ohromný rozdiel medzi preliminovanými výdavkami a skutočnými výdavkami vynaloženými na Slovensku, to dovoľujem si ilustrovať niekoľkými príkladmi: Napr. Na vodohospodárske meliorácie v rezorte ministersva orby a ministerstva verejného zdravotníctva bolo v r. 1919 až 1931 na Slovensku povolené 99,4 mil. Kč, kým v skutočnosti vyplatilo sa iba 69 mil. Rozdiel medzi predpísaným a skutočným výdavkom činí v tomto prípade 30 mil. Kč., v percentách to značí 30,28%. O toľko obdržalo Slovensko menej, než malo podľa rozpočtu obdržať. Už tento jediný príklad by stačil, aby od základu vyvrátil zrovnanie pána ministerského predsedu. Ale, bohužiaľ, tento príklad z oboru meliorácie nie je ojedinelý, lebo vieme, že ťažké stámilióny boli upotrebené v zamoravských krajinách, hoci boli v rozpočtoch preliminované pre Slovensko. Spomínam tu miliónovej položky na zriadenie slovenskej techniky, desiatky miliónov na vybudovanie bratislavskej univerzity a stámiliónov na vybudovanie slovenských železničných tratí podľa zákona z r. 1920; alebo kde sa podeli peniaze zo schváleného rozpočtu na stavbu budovy krajinského úradu v Bratislave? Všetky tieto preliminované výdavky skutočne nešli na Slovensko.

   Tieto dáta už stačia, aby poukázali na to, že je ohromný rozdiel medzi predpísaným a skutočným výdavkom. A keď pám ministerský predseda tvrdí, že predpísané výdavky pre Slovensko majú sa k výdavkom ostatných zemí 1:3, tak to radi uznávame, ale tvrdíme naproti tomu, že skutočné výdavky sú pre Slovensko v pomere oveľa horšom, než pomer počtu obyvateľstva, ba ešte horšom, než u príjmov zo Slovenska.“

 

 

1934 – článok Nové metódy v novom roku

 

„Demokracia bola nazvaná diskusiou. Nemôže byť teda násilným umlčiavaním protivníka, aby ten nemohol diskutovať. Demokracia, nielen rovnosť ľudí, ale i rovnosť zbraní: myšlienku proti myšlienke a len proti násilu môže byť uplatňované násilie.

   Verím, že takto chápaná demokracia, čo je jedine správne, bude iniciátorom skutočne nových a zdravých metód.“

 

 

1934 – prejav na zhromaždení Ústredia katolíckeho študentstva pri príležitosti 70. narodenín A.Hlinku

 

„Andrej Hlinka je skutočným vodcom národa slovenského, lebo je slovenským tradicionalistom: od dedičstva otcov neodklonil sa nikdy. Bol teoreticky a prakticky vždysky Slovákom v reči, v povahe a v snahách tak, ako nás to učila matka Slávia; bol vždy Slavianom v tom najširšom zmysle a nikdy sa nedal obmedzovať na umele utvorený a nebezpečne-tendenčný úzky rámec, vymyslený pseudovedcami kvôli politike, lebo naučil sa čítať v histórii svojho národa, že tento vždy len týmto pulzom žil a v tomto zmysle prejavoval svoju vôľu k životu. Stal sa vodcom, a to skutočným hýbateľom národa, lebo stojí na reálnej pôde histórie slovenskej. Preto nachádza naskedovateľov, i keď ich vedie po tŕnistej ceste, preto nachádza jeho hlas ozvenu v srdciach slovenských, i keď rozpráva o obetiach, strádaniach a urputných bjoch za práva slovenské.

   Slovák – inteligent! Chceš byť – máš byť vodcom. Vhĺb sa do histórie slovenskej, načúvaj pulzu minulosti slovenskej, buď tlmočníkom šepotu slovenského od Pribinu až po Hlinku a tvrdým slovenským povdmím stoj ako mocný hlásateľ ducha slovenského a uvidíš, že budeš vodcom!“

 

 

1934 – prejav na zjazde HSĽS v Ružomberku

 

„Podľa katolíckych zásad udržať si život medzi všetkými okolnosťami je najvyšším príkazom. Tento príkaz láme ešte i „nezabiješ“. Ak toto platí na jednotlivca, platí to i na nás (slov. národ, pozn. autora).“

 

„Katolicizmus bráni štát proti rozvratu, ale nemôže počuť o totálnosti hitlerovskej, nemôže dovoliť, aby štát rozhodoval nad všetkým a zasahoval do všetkého. Hitlerizmus a fašizmus Mussoliniovský musia si uvedomiť, že Boh je vyššia moc ako človek, že cirkev je viac, než štát. Štát sa nemôže miešať do vecí duševných. Pritom však katolícka ideológia vychováva ľudí štátotvorne. V tomto duchu chceme, aby republika bola pokladaná každým Slovákom za štát slovenského národa, ktorý chce v ňom mať svoju autonómiu.“

 

 

1935 – prejav v rozprave o štátnom rozpočte na rok 1935

 

„Jednotlivec v štáte netratí svoju individualitu a nebolo by horšie pre štát, ako keby obmedzoval individualitu ľudí a menovite individualitu národa.“

„Slovák nikdy sa nedá strhnúť k žiadnym násilnostiam doma a nedá sa strhnúť na cesty zrady v zahraničí. Verí v spravodlivosť dejín a vynaloží všetko, aby sily svoje v službe nepremlčaného svojho práva zjednocoval a úfa, že príde, lebo musí prísť okamžik, keď pravda jeho docieli úplného uznania a plného víťazstva.“

 

 

1935 – článok Koreň zla

 

„Naši páni centralisti mali by si už raz uvedomiť, že autonómia nie je výmyslom Hlinkovým a jeho spolupracovníkov, ale že autonómne hnutie zrodilo sa pod tlakom nesprávneho režimu, ktorý záujmy slovenského národa silne poškodzoval. Veď nebyť zbytočného prílivu úradníkov, profesorov, učiteľov, školníkov, obchodníkov, remeselníkov, ba i nádenníkov na Slovensko na úkor Slovákov a tých všelijakých hospodárskych krívd, celkom ináč by sa bol vyvinul pomer medzi Čechmi a Slovákmi.“

 

 

1936 – článok O silnú a slovenskú mladú generáciu

 

„Štúr je symbolom nacionalizmu slovenského a preto je jeho pamiatka vzácna všetkým slovenským nacionalistom. Štúrov nacionalizmus nevyčerpával sa v lyrickom rojčení o slávnej minulosti, nepozostával z oduševneného rečnenia krásnych básní ani z obdivovania prírodných krás Slovenska. Štúrov nacionalizmus bol dynamickou silou v jednotlivcoch, ktorých pobádal k práci a k žertvovaniu za národ, bol spájajúcim zväzkom jednotlivcov do skalopevného celku s jednotným cieľom a s jednotnou vôľou. Tento nacionalizmus musí byť i dnes sociálnym činiteľom väčšmi než programom.“

 

„Nacionalizmus, ak má zostať hybnou silou, ktorá povznáša jednotlivcov a udržuje kolektív, neobíde sa bez blahodárneho vplyvu katolicizmu, ktorý i keď je so svojím nacionalizmom obyčajne nie tak hlučný, lebo uplatňuje sa na ňom presvedčenie, že dobrý tovar nepotrebuje reklamy, predsa pôsobí na udržanie jeho obsahu svojím základným idealizmom a svojou dôslednosťou v prevádzaní ideálov v skutočnosti života. Dokazuje to i história, že nacionalizmus v posvätení katolíckom bol vždy silou požehnanou, len čo sa však vymkol z kruhu pôsobenia katolicizmu, zvrhol sa v deštruktívnu silu proti hodnotám toho ktorého národa.“

 

 

1936 – prejav v rozprave k osnove zákona o obrane štátu

 

„Katolícka mravouka robí rozdiel medzi vojnou útočnou a obrannou. A vtedy, keď vojnu obrannú až na niektoré veľmi obmedzené prípady dovoľuje a pripúšťa, vojnu útočnú zatracuje. Vojnu obrannú nielen že pripúšťa, ale ju za priamu povinnosť každého toho človeka ukladá, ktorý sa tou mravoukou riadi.“

 

 

1936 – prejav pri príležitosti 15. výročia Jednoty Orla v Šenkviciach

 

„Naši zaslepení neprajníci idú tak ďaleko, že dokonca napádajú nás i preto, že vraj v katolíckom kraji, ako je bánovecký, staviame pomník Ľudovítovi Štúrovi, ktorý nemal vraj s nami katolíkmi nič spoločného.

   Všetkým týmto zaslepeným nenávistníkom a závistníkom dávam z tohto miesta odpoveď, a to tak, že práve ten pomník Ľudovíta Štúra, postavený v bánoveckom kraji, bude viditeľným dôkazom toho, že došli sme až tak ďaleko, že jedine my slovenskí katolíci nezabudli sme na slovenskú minulosť a vzdávame úctu pamiatke našich národných buditeľov i vtedy, keď to boli evanjelici, ako Ľudovít Štúr.“

 

 

1936 – prejav pri zasadnutí politickej komisie na VII. Zjazde HSĽS v Piešťanoch

 

„Život strany podobne životu každého duchovného organizmu skladá sa z dvoch základných zložiek, a to zo statiky a dynamiky. Statika označuje nedotknuteľné zásady, tvoriace ideológiu strany; dynamika označuje životný prejav týchto zásad v praktickom živote, preto dynamika znamená život, pohyblivosť, prípustnú zmenu, želaný vývin.“

 

„Demokracia, nakoľko znamená celý národ, je programom, nakoľko však znamená vládny a správny systém, isteže je len prostriedkom, ktorý používam len dotiaľ, kým slúži národu a nebudem sa klaňať demokracii, keby ona mohla znamenať smrť národa.“

 

„Spojenectvo s ktorýmkoľvek národom alebo štátom nie je programom, ale prostriedkom, ktorý používa taktika a isteže ho odmietnem, ak by ono malo znamenať záhubu národa. Spojenectvo napríklad s boľševikmi iste zavrhneme, ak by ono malo znamenať boľševizáciu, teda smrť národa.“

 

 

1936 – prejav v rozprave o štátnom rozpočte na rok 1937

 

„Komunizmus hlásal pre každý národ právo sebaurčujúce a pre nás Slovákov špeciálne toto právo sebaurčujúce zdôvodňoval až po odtrhnutie sa od republiky – tu to bolo povedané v parlamente. Nemohli sme ani vtedy nezatracovať jeho materialistický a teroristický systém. Nakoľko však komunizmus zhodil zo seba túto náličnicu voči Slovákom a stal si do radov cenralistického tábora proti autonómii Slovenska, zostáva pre nás i z národného hľadiska povinnosť postaviť sa proti komunizmu i ako Slovákom, a preto slávnostne  a čo najrozhodnejšie prehlasujeme, že slovenský národ nikdy nepripustí, aby sa jeho krajna stala výpadným mostom ázijského barbarizmu proti kresťanstvu a západnej civilizácii a učiní všetko, aby potrebnými mravno-náboženskými a sociálnopolitickými prostriedkami imunizovala ducha národa slovenského proti infekcii medzinárodného satanizmu.“

 

„My Slováci sme z tej duše prívržencami demokracie a zatracujeme akúkoľvek diktatúru, nech sa menuje akokoľvek. Sme za demokraciu a budeme za demokraciu vždycky, ale za demokraciu správnu. Ale práve preto, že sme za takúto ideálnu demokraciu, kritizujeme tú našu mystifikovanú demokraciu, ktorá svojimi spôsobmi vlastne diskredituje demokraciu: dolu v duši ľudu otriasa dôveru v ňu, hore a menovite v zahraničí zásadným odporcom demokracie dáva ľahkú zbraň do ruky proti našej demokracii. Sme za demokraciu presného, rigorózneho práva voči každému, sme za demokraciu poctivú a úprimnú, sme za demokraciu, ktorá slúži verejnosti a záujem celku má na zreteli v prvom rade.“

 

 

1937 – prednáška vo Zvolene

 

„Každá moc je od Boha, teda aj moc demokratických panovníkov, ktorí sa volajú prezidentmi.“

 

 

1937 – prejav v rozprave o štátnom rozpočte na rok 1938

 

„Nie odrobinky z milosti, nie náhodilé a z prípadu na prípad vynútené milodary si nárokuje národ slovenský; na základe dielčej spravodlivosti uplatňuje si nárok, aby svojmu hispodárskemu prínosu a svojmu celoštátnemu prínosu kvótu automaticky dostal k dispozícii, čo sa môže stať jedine na základa autonómneho umiestnenia národa slovensk=eho v republike Československej.“

 

 

1938 – prejav na zromaždení HSĽS v Trenčíne

 

„Neuznať, vydediť slovenský národ môže mať zlé následky pre štát. Vydedenec bezohľadne ide proti tomu, kto ho pozbaví práva. Všetky revolúcie ukazujú, akú ohromnú silu majú vydedenci. Právo možno na čas utláčať, ale sila vydedených nakoniec vypukne.“

 

 

1938 – prednáška v Klube akademikov HSĽS na Pezinskej Babe

 

„Tak sa mi pozdáva, že na Slovensku sa vzmáha pesimizmus ohľadom s Čechmi. Nálada na Slovensku sa napĺňa nedôverou voči Čechom. Slovenská trpezlivosť má tiež svoje hranice a je otázka, dokedy to ešte táto trpezlivosť vydrží v dosavádnych hraniciach.“

 

 

1938 – prejav na manifestácii v Bratislave, keď  predstavitelia Slovenskej ligy v USA priniesli originál Pittsburskej dohody

 

„Náš nacionalizmus je kresťanský. Znamená lásku k svojeti, rozkvet a bohatstvo pre národ. Náš nacionalizmus je tvorivý, nie sme šovinisti, ale nedáme sa odvrátiť od našich snáh ani upodozrievaním z maďarónstva, že vraj sa spájame s Maďarmi. My by sme mohli gratulovať Čechom, keby obdržali od sudetských Nemcov také osvedčenie, aké máme my v rukách, že maďarská naša menšina uznáva prednostné právo Slovákov na Slovensku.“

 

 

1938 – prejav na zjazde Zväzu slovenských železničiarov v Košiciach

 

„Liberalistický svet diriguje peniaz, ten hovorí, ten je merítkom človeka. Kto nemá nič – nie je nič. Leiberalizmus, ktorý je otcom materialistického socializmu, zdegradoval Božie stvorenie – človeka – proletára na bezduchú hmotu.“

 

 

1938 – smútočný prejav na pohrebe Andreja Hlinku

 

„Andrej Hlinka, odpočívaj v pokoji, lebop nad dedičstvom tvojím bdie strana, ktorá nedá zahynúť národu slovenskému, ktorý si tak veľmi miloval. Boh vysokých nebies nech ti je večnou odmenou – nám ale nech žehná a pomáha, aby bola šťastlivá Slovenská krajina.“

 

 

1938 – článok I naša trpezlivosť je u konca!

 

„Ak sa slovenský problém nerieši teraz, nebude riešený nikdy viac! Dvadsať rokov sme volali po jeho usporiadaní, a dnes akoby tento náš boj dvadsaťročný hľadel na nás, akoby nám pozeral priamo do očí – a opýtal sa, či sa nepozabudneme, či ho dnes nezradíme? Áno, boj tento zaväzuje. Ba čo by nám povedali deti naše, keby sme dnes lenivo, zbabele založili ruky? Ako by sme boli obstáli pred súdom budúcich pokolení!“

 

„Hovorí sa, že český národ zišiel dnes vo svojej ústupčivosti až na najkrajnejšie hranice možnosti. Avšak i naša slovenská dvadsaťročná bezpríkladná zhovievavosť je práve na najďalších medziach ľudskej trpezlivosti.

   Trpezlivosť ďalšia by nemala zmyslu. Škodila by nám, nášmu národu, nášmu Slovensku, nešej republike. Zahubila by nás všetkých.“

 

 
Reklama