Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


23.10. 1938 – prejav o budovaní novej spoločnosti

 

„Je rozdiel medzi liberalizmom a skutočným demokratizmom. Skutočná demokracia je rovnosť ľudí; miera podľa zásluhy a schopnosti, a nielen podľa čistej majority.“

 

„Nikto asi nebude prekvapený, keď vyhlásim, že budúci náš život nebude sa zakladať na politických stranách, ale na pracovitých, tvorivých stavoch. Politické strany svoju úlohu už dohrali, daromné sú pokusy zachrániť ich rozličným preskupovaním.“

 

„Kresťanstvo je láska k blížnemu, ale kresťanský režim bude vedieť aj zahnať všetko, čo pre národnú vospolnosť znamená nebezpečenstvo. Toto sme robili, aj keď sme zakázali komunistickú stranu, lebo sme chceli ukázať, že rozvrat nebudeme trpieť. To sme robili, keď sme rozpustili slobodomurárske lóže, lebo sme chceli dokázať, že v našom živote nebudú sa uplatňovať tajné kliky, ale len otvorenosť.“

 

 

29.10. 1938 – príhovor k občanom v Bánovciach nad Bebravou

 

„Tiso je tu a on, v očiach Čechov a čecho-žido-boľševikov najväčší nepriateľ a hubiteľ slovenského národa – ide brániť a už aj bránil hranice Slovenska práve proti Maďarom.“

 

 

28.11. 1938 – rozhlasový prejav o prvých voľbách do Snemu Slovenskej krajiny

 

„Strany slúžili niekoľkým vyvoleným, ktorých komandovali centralistické peňažné kruhy a rozličné protislovenské a proti kresťanské pokútne tajné spoločnosti. Národ bol ich otrokom, s ktorým kupčili a ho predávali. Ľud bol im hlasovacím materiálom, ktorý zavádzali ničomnými sľubmi a nízkym judášskym grošom. Slovenská vláda rozpustila všetky strany, aby vytrhla ľud z tohto ponižovania a vykorisťovania. Postarala sa o to, aby voľby neznamenali viac politickú kortešačku, kupovanie a otravovanie duší.“

 

„Toto nové Slovensko v pomere k zahraničiu bude vystupovať ako štát suverénneho slovenského národa, ktorý chce s každým susedom a s každým kresťanským štátom mať tie najlepšie styky. V duchu žilinského manifestu a v duchu Hlinkovho programu chce stáť po boku najmä tých štátov a národov, ktoré začali a vedú boj proti židomarxistickej ideológii.“

 

 

6.12. 1938 – prejav v deň príchodu V. Tuku do Bratislavy o voľbách do Snemu Slovenskej krajiny

 

„Áno, my sme trpezliví, ale i trpezlivosť má svoje hranice! Slovenský národ bol trpezlivý nielen posledných dvadsať rokov, ale aj predtým niekoľko storočí. No 6. októbra v Žiline povedali sme si, že je koniec trpezlivosti a že teraz nastupuje právo Slovákov. Nech sa mu neopovažuje nikto postaviť do cesty, lebo pocíti našu tvrdú päsť.“

 

 

11.12. 1938 – prejav na verejnej manifestácii v poslednú predvolebnú nedeľu v Prievidzi

 

„Národné, zjednotené a sociálne Slovensko bude, lebo musí, dávať prácu, čo by peniaze spod zeme vyhrabalo, každému, aby si každý poctivou robotou zaslúžil svoje živobytie. Teda práci česť! Toto bude heslo nového sociálneho Slovenska.“

 

„Nie sme a nebudeme vyznávačmi imperialistického nacionalizmu. Náš nacionalizmus je mravná sila, ktorá nás viaže k slovenskému kmeňu a tradícii, ktorú pestovali naši otcovia. Náš nacionalizmus nieje biologický pud, ale mravný charakter, nie je nenávisť k nikomu, ale horúca láska k svojeti. Táto naša svojeť, to je kresťanské vierovyznanie, naše slovenské národné povedomie, naša reč, naša národná írečitosť, naše Slovensko. Ako kresťania budeme sa riadiť predpisom toho, ktorý nás učí: „Miluj blížneho ako seba!“ Áno, my hlásame toto prikázanie a tvrdíme, miluj blížneho, každého miluj, ale predovšetkým miluj seba a tých druhých tak ako seba! Náš nacionalizmus nám káže v plnom rozsahu uplatniť heslo Slovensko Slovákom.“

 

„Odovzdávanie, vracanie slovenského chleba Slovákom nie je protikresťanský a protikatolícky čin, ale naopak, čin najkresťanskejší, podľa zásady: Každému čo mu patrí, teda Slovákovi slovenský chlieb!“

 

 

23.12. 1938 – úvodník o zmysle Vianoc

 

„A napokon v pokoji chce nažívať slovenský národ i so židmi, čo chcem najdôraznejšie a otvorene vyhlásiť. Predpokladom pokojného nažívania je však také umiestnenie židovského živlu v našej pospolitosti, aby sa nepokladal za cudzí živel, ktorý zavadzia alebo omína. Pod týmto treba rozumieť nielen uznanie práva slovenského národa na celej čiare, ale aj usmernenie dejstvovania židov vo všetkých úsekoch života podľa ich počtu.“

 

 

26.1. 1939 – príhovor k zahraničným novinárom

 

„Židovská otázka bude rozriešená tak, že židom na Slovensku bude ponechaný len taký vplyv, aký zodpovie ich počtu v pomere k celému obyvateľstvu Slovenska.“

 

 

21.2. 1939 – vyhlásenie vlády Slovenskej krajiny na 2. schôdzi Snemu Slovenskej krajiny v Bratislave

 

„Náš nový štát má byť slovenským štátom, čo práve preto, že má byť novým štátom, nemá znamenať šovinistický, neznášanlivý, práva iných národov nerešpektujúci štát. Štát slovenský má byť štátom slovenskej tradície. A táto slovenská tradícia znamená vládu ducha, lebo duch bol ten, čo nás udružoval a k víťazstvu priviedol.“

 

„Imponuje nám bohatstvo, ale nás nedráždi, lebo vieme, čo ono znamená bez ducha. Obdivujeme zázraky techniky, ale nás neuspokojujú, lebo pamätáme na to, že duch je, čo obživuje. Studení bez vnútorného zanietenia stojíme pred strojom, ktorý zbytočným robí človeka, lebo však človek je korunou prírody a najbližším cieľom všetkého podnikania. Preto s určitou dávkou skepsie prijímame všetko, čo je veľkolepé, jedinečné, čo je výrazom púhej fyzickej sily, bez akéhokoľvek vánku ducha a bez akéhokoľvek určenia k službe lepšieho, šľachetnejšieho ľudského života.“

 

„I keď sme zlikvidovali najhoršie ovocie demokracie, straníckosť, nič nie je nám vzdialenejšie ako uskutočňovať totalitu štátnej moci, čo nasleduje už z tohto nášho zásadného stanoviska, že i štátnu moc podriaďujeme zákonu mravnosti a práva, podľa ktorej zásady štát musí rešpektovať práva indivídua, rodiny, spoločnosti a miestnych samospráv; za sväté považuje právo rodičov na výchovu svojich dietok; právo slobodného vierovyznania, garantuje právo súkromného valstníctva a zabezpečuje pokojné spolunažívanie práce a kapitálu, zamestnávateľa a robotníka.“

 

„Jestli môže byť u nás reč o totalite, tak je to len totalita národa, ktorá naznačuje všeobecne v prospech národa koncentrujúcu snahu, aby vśetko čo tu žije, tu pracuje, tu podniká, išlo v prospech národa.“

 

„Nevyhýba sa riešeniu otázky židovskej ani národ slovenský. Pri riešení tejto otázky nemôže ísť podľa vzoru žiadneho iného národa s ohľadom na svoje postavenie medzi národmi a na možné následky riešenia toho v živote národa. Je dôkazom vyspelosti nášho národa, že napriek všetkým popudzovaniam národ slovenský vyčkal zákonité riešenie otázky židovskej a ubezpečujem slovenský národ, že pri riešení tomto nič inšie nás nebude viesť, ako záujem národa slovenského.“

 

„Chceme zdravé obyvateľstvo, preto bude potrebné, aby každý zo snúbencov položil si otázku, či prináša do budúceho manželstva najdôležitejšiu zložku – zdravie – telesné i duševné a preto máme v programe vybudovať viaceré eugenické poradne na Slovensku, ktoré budú i prakticky propagovať heslo „len zdraví ľudia do manželstva“.“

 

„Nechceme byť a nebudeme otrokmi nijakej ideológie, ktorá by nevyvierala z našej slovenskej tradície a ktorá by bola cudzia nášmu kresťanskému slovenskému charakteru. Našou jedinou ideológiou bude reálne chápaný záujem národa slovenského.“

 

 

14.3. 1939 – prejav na zasadaní Snemu Slovenskej krajiny v deň vyhlásenia slovenského štátu

 

„Prehlásil som ďalej čo sa týka nášho spolunažívania s Čechmi, čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, že iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby sme sa odtrhli. Držal som to za potrebné, aby som to nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu.“

 

„Vycítil som, že tu je ten koreň, tu s tými Maďarmi a že tu je to nebezpečenstvo. Potom prečítal mi pán ríšsky kancelár správu maďarskú, že Maďari sa usilujú obsadiť po tieto dni slovenské územie. A proti tomu treba sa osvedčiť. „Aber blitzschnell“ treba sa osvedčiť. Toto osvedčenie dať patričným činiteľom na vedomie, že slovenký národ má svoj štát, má svoje územie, a preto treba zabrániť tomu, aby ktokoľvek so mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú, a preto – použil zas slova „blitzschnell“ riešime a rozriešime túto otázku tak, ako to nemecký záujem v Európe vyžaduje.“

 

 

14.3. 1939 – rozhlasový prejav v deň vyhlásenia slovenského štátu

 

„Náš slovenský štát nezrodil sa z nenávisti, lež z vrelej lásky k svojeti a odhodlanej vôle pracovať a obetovať za svoj ideál. Nech že nás vedie všetkých v prvom rade táto myšlienka. Nie nenávisť voči niekomu, lež vrelá láska k svojmu štátu, ktorá nás povzbudzuje a zo dňa na deň robí spôsobilých pracovať a obetovať za svoj nový slovenský štát. Čo treba ešte z garnitúry minulosti odstrániť, odstránime, ale nie nenávistne, náruživo, hrubo a surovo, lež po kresťansky. Vzťahuje sa toto rovnako na všetkých. Zbytočných Čechov tak ako tak bude vláda dávať k dispozícii Prahe. Toto je nielen starosťou, ale i povinnosťou vlády a preto nech si nikto nenárokuje, aby túto otázku i sám vybavil. Vláda je a bude stáť na výške svojho poslania a vybaví túto pre všetkých Slovákov dôležitú otázku tak, aby netrpel ani náš verejný záujem, ale tiež ani právo a spravodlivosť. Podobne sa má vec s otázkou židovskou.“

 

 

19.3. 1939 – prejav k členom katolíckych spolkov, Rodobrany, HG a HSĽS

 

„Tohto týždňa som prežil to, čo som ani len zďaleka nemal na mysli. Udalosti sa tak rýchlym tempom rútili a ja som robil len to, čo mi pud sebazáchovy národa diktoval.“

 

„Dohodol som sa predtým s vládou a výsledok rokovania zdelil som Vodcovi a ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi. Po dlhej debate odletel som opäť do Bratislavy a tam som zdelil výsledok svojej cesty, ktorou som vytrhol národ z istej záhuby. Hneď na to nasledoval historický deň 14. marca.“

 

 

30.3. 1939 – prejav v Slovenskom rozhlase o dejinných zmenách existencie slovenského národa

 

„To, čo sa na Slovensku deje, bolo by v stave pochybnosť vzbudiť v nejednom Slovákovi a bolo by v stave vyvolať masovú nervozitu, keby nebolo silného a zdravého ducha v národe, veď nie jeden Slovák zakrútil hlavou povediac si: v ten istý deň, keď bola svetu oznámená ochrana nemeckej ríše nad samostatným slovenským štátom a garantovanie jeho hraníc, prekročilo slovenské hranice vojsko susedného Maďarska, ktoré prvé uznalo samostatný slovenský štát a mocná ríša nemecká zďaleka sa pozerá, ako sa vrhá do boja proti útočníkovi malý slovenský národ. Vidiac aj iné zjavy, ktoré sa mu nepozdávajú, neklesá zlomený a sklamaný, lebo má zdravého ducha, ktorý je odolný. Preto si vie domyslieť veci, ktoré sú síce podivné, ale doplňuje si ich úsudkom zdravej logiky, že vláda slovenská vie o veciach, zakročuje, kde to za potrebné drží, odstraňuje, čo sa suverenite slovenského národa protiví, a ak teda napriek tomu sú ešte veci divné a nápadné, majú svoju príčinu, o ktorej sa však z vyšších záujmov nehovorí.“

 

„Bolo a je našou tradíciou, aby sme bez krviprelievania prekonávali svoje prevratya presvedčený som o tom, že bez demonštratívnej prítomnosti nemeckého vojska nielen zahraničný hlad po nás nebol by sa umiernil tak, ako to udalosti ukazujú, ale že by ani odstraňovanie českého vojska a úradníctva zo Slovenska nebolo by sa dialo tak hladko, ako sme toho svedkami boli.“

 

 

18.4. 1939 – rozhovor s redaktorom holandského katolíckeho denníka

 

„Hlinkova garda nie je žiadnou imitáciou nemeckých útočných oddielov SA, ako sa myslí v cudzine.“

 

 

20.4. 1939 – článok uverejnený v pražskom nemeckom denníku Der neue Tag

 

„Význam vodcu Adolfa Hitlera v živote národa nemeckého zhodnotiť bude povolaná história nemecká.“

 

„S vďačnosťou celého nášho národa slovenského spomínam si na prvé stretnutie sa s vodcom. Ako o svetovom dejateľovi mal som svoju predstavu o ňom, no bezprostredný dojem na mňa učinený mi potvrdil pravdivosť správ o osobnom kúzle, ktorým účinkuje na svoje okolie. Čo je tým vzácnejšie, že v osobnom styku nemá nič umelého, násilného, lež všetko zračí priamosťou a jednoduchosťou.“

 

„Svojmu národu slúžiť za každých okolností a so všetkými prostriedkami, je zjavná čiara jeho politického postupu. Pozitívny charakter tejto orientácie dostáva negatívny prízvuk len vtedy a len tam, kde sa jeho snahe slúžiť svojmu národu stavia do cesty neodôvodnený odpor, alebo umelé prekážky.“

 

„Záujem Fuhrera o princíp národnostný vysvetľuje nám jeho vysoký záujem o nás, Slovákov; tento záujem jeho bol pohnútkou, aby nám bol na pomoci pri utvorení nového štátu slovenského a aby nad ním držal svoju ochrannú ruku. Tento záujem nám činí Fuhrera blízkym, ktorého sviatok je preto i naším sviatkom. Slovenský národ dlhé roky bojujúci na svoju národnú svojráznosť pod práporom princípu prirodzeného národného práva a pod práporom týmto zvíťazivší s vďačným srdcom volá: Boh živ, heroického reprezentanta prirodzeného práva národnej svojráznosti, aby z prirodzeného tohoto koreňa vykvitol nový, zdravý, požehnaný život národov a večný pokoj zabezpečujúce spolunažívanie štátov.“

 

 

28.4. 1939 – prejav k zahraničným novinárom počas pobytu v Berlíne

 

„Celá verejná správa je od židov už skoro vyčistená, ich podiel medzi právnikmi a lekármi je redukovaný na minimum a ich činnosť obmedzená len na židovskú klientelu. Podobne a postupne pokračujeme aj v obchodnom a priemyselnom živote. V tomto boji za odžidovčenie nášho štátu nepomýli nás ani vnútorný ani vonkajší odpor.“

 

 

apríl 1939 – príspevok pre Wiener Tagblatt

 

„Nové sociálne a hospodárske nariadenia môžu sa uskutočniť len vtedy, keď bude s nášho národného života vylúčené židovstvo, lebo ono predstavuje na Slovensku živel rozkladný a bolo mocným nositeľom marxistických a liberalistických ideí.“

 

 

7.5. 1939 – prejav pri príležitosti odhalenia pomníka M.R. Štefánikovi

 

„Druhý zmysel jestvovania slovenského štátu je jeho historické poslanie, spočívajúce v tom, aby dokázal celým svojím zriadením a účinkovaním, že nemusí, ba nesmie byť rozkolu medzi nacionálne podloženým socializmom a kresťanstvom. Naopak, sociálne otázky môžu sa riešiť len v duchu opravdu kresťanskom. Takýto kresťanský smer nastoľujeme i vtedy, keď sa azda mnohým pozdáva, že to nie je kresťanské. Ale na túto prípadnú výčitku musíme rozhodne zdôrazniť, že kresťanstvo neznamená slabosť, neznamená hlúposť ani nekonečnú trpezlivosť a nesmie byť teda sankcionovaním všetkého toho zla, ktoré sa v dosavádnej kapitalistickej a socialistickej éry na poli hospodárskom a sociálnom nespravodlivo napáchalo. Preto, keď my dnes toto zlo azda i ostrými zásahmi odstraňujeme, to nielen že nie je nekresťanské, ale naopak, to je naša vrcholná kresťanská povinnosť.“

 

 

16.5. 1939 – prejav na schôdzke nástupistov

 

„Bude čestnou úlohou našej inteligencie, aby dokázala, že tento náš štát, i keď je z rozličných nácií zložený, vie sa udržať a vie byť šťastným domovom všetkým.“

 

 

11.6. 1939 – príhovor na manifestácii a posviacke kultúrneho domu

 

„Obec Ruskovce bude vzorom všetkým malým dedinám, aby sa stavali kultúrne domy, ktorých cieľom je vypestovať v národe slovenskom odhodlaného ducha, národne uvedomelého a kresťansky cítiaceho, bojovnosť proti všetkým zášodníkom slovenského národa, proti židoboľševizmu.“

 

„Slovenský národ bude vedieť vždy po strane veľkého Nemecka zapojiť sa do boja proti najväčšej skaze Európy, proti boľševizmu.“

 

 

5.7. 1939 – prejav pri príležitosti konania 15. kongresu slovenského katolíckeho študentstva a vojenských slávností

 

„Môže nám ktosi zazlievať, že keď sme videli, ako bratia Česi, napriek všetkým upozorneniam, rútia sa do záhuby, že sme sa ich nedržali? Že sme s nimi nechceli padnúť do záhuby len preto, aby sme dokázali, ako sa milujú bratia? Miluj blížneho ako seba samého, hovorí naše náboženstvo. Nuž musím teda vedieť, ako mám milovať seba a potom teprv toho druhého. Toto nie je rabulistika, to je jasný príklad písaného prikázania. Preto sme sa nedopustili nijakej mravnej chyby, keď sme uplatnili prirodzené právo slovenského národa. Nie je to nijaká zrada na dedičstve otcov.“

 

„Ešte jednu námietku počuť: Spojujete sa s najväčším nepriateľom, ktorý ide proti Rímu, proti cirkvi, proti náboženstvu atď. Na toto hovorím: Nie! Nespájame sa. My sme podchytili len ruku, ktorá sa nám ponúkala zachrániť nás. Vyhlasujem tu verejne, že nikdy s nikým o nijakých náboženských a kultúrnych otázkach a problémoch som nerokoval, ale jedine o tom, či zachrániť národ tým spôsobom, že mu dáme vlastný, samostatný štát.“

 

 

Ďalšie citáty pribudnú do 10.1. 2010

 

 

 

 

 

 

 

 
Reklama